Jedovatý izbový kvet difenbachia: Ako na jej bezpečné pestovanie?

Vo svojom okolí, či už v domácnosti alebo v záhrade, pestujeme viacero jedovatých rastlín, pričom mnohokrát o tom ani nevieme. Niektoré sú toxické len pre zvieratá, iné môžu byť nebezpečné aj pre človeka. Vedeli ste napríklad o tom, že nádherný oleander s úžasnými kvetmi, ktoré naše príbytky zdobia celé leto, patrí k vôbec najjedovatejším rastlinám, ktoré vo svojich domácnostiach pestujeme? Už požitie pár lístkov môže mať fatálne následky. Mierne jedovatý pre psíkov či mačky zase môže byť nenáročný lopatkovec, podobne i filodendron. K jedovatým rastlinám v našich domácnostiach tiež môžeme zaradiť známu difenbachiu. Aké ťažkosti môže spôsobiť a ako na jej bezpečné a správne pestovanie?

Difenbachia, latinsky Dieffenbachia, predstavuje rod pomerne robustných zelených rastlín z čeľade áronovité. Domovinou tejto flóry sú hlavne tropické a subtropické oblasti Južnej Ameriky. Pôvodne sa difenbachie vyskytovali prevažne v juhoamerických dažďových pralesoch. Dnes sú rozšírené po celom svete, pestujú sa ako bežné izbové rastliny. Kým v pôvodnom mieste výskytu dorastajú do skutočne veľkých rozmerov, v interiéri dosahujú výšku okolo 120 až 150 centimetrov. Rod difenbachia pritom zahŕňa niekoľko desiatok rozličných druhov, ktoré sa môžu sčasti líšiť svojím vzhľadom, a teda napríklad tvarom, veľkosťou či sfarbením listov.

Medzi známejších zástupcov tohto rodu patrí napríklad difenbachia pestrá, latinsky Dieffenbachia seguine, často pestovaným druhom je tiež difenbachia škvrnitá, latinsky Dieffenbachia maculata. Vo všeobecnosti sú difenbachie charakteristické hlavne ozdobnými, nápadnými a často panašovanými listami, teda listami s krémovými, žltkastými, bielymi alebo svetlozelenými kresbami a škvrnami. Difenbachiám sa darí kvitnúť i v našich podmienkach, kvety majú tvar šúľka a môžu byť biele, ružovkasté i žltkasté. Sú podobné kvetom lopatkovca, ktorý taktiež spadá do čeľade áronovité. 

Odporúčame: Retro fialka je klasikou v domácnostiach: Ako sa však o ňu starať ?

Pri pestovaní difenbachie je dôležité nezabúdať na to, že ide o stredne jedovatú rastlinu, ktorá môže vyvolať nepríjemné zdravotné ťažkosti. Toxická je nielen pre zvieratá, ale aj pre ľudí, pričom väčšie riziko môže predstavovať hlavne pre deti. Jedovaté sú listy aj stonka, pretože obsahujú takzvaný šťavelan vápenatý. Ten sa ukrýva vo viacerých áronovitých rastlinách, v difenbachii je však jeho koncentrácia vyššia. K otrave môže dôjsť rôznymi spôsobmi. Problém môže spôsobiť už oblizovanie a hlavne žutie rastliny, čo je rizikové hlavne u domácich zvierat a detí. Nebezpečný je najmä kontakt so šťavou z rastliny, ktorá sa uvoľňuje pri jej narušení, teda napríklad odrezaní stonky. Nepríjemné ťažkosti môže šťava narobiť, ak sa dostane do kontaktu so sliznicami a očami. Pri podozrení na otravu difenbachiou neváhajte vyhľadať lekársku pomoc, v prípade domácich miláčikov navštívte zverolekára. 

Difenbachia môže spôsobiť:

• podráždenie očí, slizníc aj pokožky,
• pálenie a slzenie očí, zápal spojoviek alebo rohovky (v prípade kontaktu s očami),
• bolestivý opuch slizníc úst,
• silné slinenie a zvracanie, zápaly tráviaceho traktu (pri kontakte s ústami),
• vo vážnych prípadoch aj sťažené dýchanie.

Čo difenbachia vyžaduje k tomu, aby sa jej v našej domácnosti dobre darilo? V prvom rade by sme rastline mali nájsť vhodné umiestnenie, ktoré by malo spĺňať dve hlavné kritériá. Prvé kritérium sa týka bezpečnosti (vzhľadom k tomu, že ide o jedovatú rastlinu), druhé kritérium sa týka požiadaviek samotnej rastliny. Difenbachii by sme mali nájsť bezpečné miesto, a to také, aby k rastline nemali prístup domáce zvieratá a malé deti. Tým je možné predísť problémom s otravou. Rozhodne ju neumiestňujeme do detskej izby, úplne vítaná však nie je ani v spálni.

Čo sa týka samotných požiadaviek rastliny, difenbachia vyžaduje hlavne veľa svetla, ale aj miesta. Nájdite jej preto slnečné stanovište, avšak bez priamych slnečných lúčov. Vhodné je teda umiestnenie vo svetlej izbe ďalej od okien. Viac svetla si však spravidla vyžadujú rastliny so svetlejšími listami. Ak si zaobstaráte väčší kúsok, musíte zároveň počítať s tým, že rastlina zaberie viac miesta. Diffenbachiu pestujeme pri bežnej izbovej teplote (18 °C až 25 °C), teplota by ani počas zimy nemala klesať pod 15 °C. Okrem toho je vhodné rastlinu umiestniť mimo prievanu, na ktorý býva citlivá. 

Zaujme ťa aj: Kvet ANTÚRIA: Aká je správna starostlivosť o túto izbovú rastlinu?

Difenbachia je vo všeobecnosti nenáročná izbová rastlina, s ktorou to zvládnu aj úplní začiatočníci. Postačí, ak pestovateľ splní jej základné potreby, týkajúce sa pravidelnej zálievky, vhodného substrátu, občasného hnojenia či presádzania. Pri starostlivosti o difenbachiu dodržiavame nasledujúce požiadavky: 

• zálievka – počas vegetačného obdobia častá, 1 až 2 razy týždenne po preschnutí vrchnej časti zeminy, počas zimy zálievku obmedzíme,
• vlhkosť – vyžaduje vlhšie prostredie, rastlina ocení pravidelné rosenie listov, 
• hnojenie – nie je náročná na pravidelné hnojenie, počas vegetačného obdobia môžeme použiť univerzálne tekuté hnojivo na zelené izbové rastliny raz za 1 až 2 mesiace, počas zimy nehnojíme vôbec,
• substrát – univerzálny substrát na izbové rastliny, substrát s prímesou rašeliny, 
• presádzanie – raz ročne na jar, väčšie rastliny podľa potreby raz za dva roky,
• rozmnožovanie – odrezkami z vrcholových častí rastliny, ktoré necháme zakoreniť vo vode (3 až 4 týždne), následne zasadíme do substrátu.

Pozri aj: Obľúbené izbové paprade: Ktoré druhy pestovať a ako na to?

Problémy s difenbachiou nastávajú spravidla pri zlej starostlivosti. Rastlina však zvykne dať rôznymi signálmi najavo, že s ňou niečo nie je v poriadku. Časté sú hlavne nasledujúce problémy a ich príčiny:

• žltnutie listov – nedostatok živín, prehnojenie,
• strata farebnosti listov – nadmerné slnečné žiarenie,
• hnedé končeky listov – suchý vzduch, vysoké teploty, prehnojenie,
• hnedé fľaky uprostred – spáleniny od slnka, nadmerná zálievka,
• rastlina nekvitne – málo svetla alebo nedostatok živín (v našich podmienkach to však môže byť aj úplne bežný jav),
• padanie vrchných listov – nízka teplota, prievan, suchý vzduch,
• mäkký spodok stonky – nadmerné zalievanie.

Okrem toho môžu rastlinu napadnúť i škodce, napríklad vošky alebo roztoče. Tieto škodce vysávajú šťavu z listov, čím rastlinu oslabujú. Viditeľnými príznakmi sú hlavne malé žltkasté alebo belasé škvrny, ktoré sa často objavujú okolo stredovej žilnatiny väčších listov. Vošky na listoch často zanechávajú lepkavú tekutinu, roztoče, i keď nie všetky, zase jemné pavučinky medzi spodnou stranou listov a vrcholom výhonkov. Pri slabšom napadnutí môže stačiť spláchnuť škodce prúdom vody, prípadne listy poumývať mydlovo-liehovým roztokom. Viditeľne napadnuté časti je vhodné odstrániť, v prípade potreby je tiež rastlinu možné ošetriť postrekom proti savému hmyzu. 

Pri difenbachii sa tiež stáva, že sa zospodu, takpovediac, vyholuje, teda zbavuje spodných listov, tiež sa počas rastu niekedy veľmi vyťahuje. Ak rastlina pôsobí nevzhľadne, zrežte ju asi 10 centimetrov nad povrchom pôdy a počkajte na rast nových lístkov. Vrcholové odrezky môžete dať zakoreniť. Pri takejto manipulácii nezabúdajte na bezpečnosť, ideálne je použiť rukavice, aby sa pokožka nedostala do kontaktu so šťavami z rastliny. Po práci nezabudnite tiež dôkladne očistiť náradie, najmä ak ste na zrezávanie použili napríklad nôž z kuchyne!