Naše záhradky pri dome, na chate či chalupe sa už dávno prebudili a my sa tešíme z rozkvitnutých záhonov a plodiacich rastlín. Každá záhrada, či už úžitková alebo okrasná, si vyžaduje starostlivosť. Okrem polievania, okopávania, zbavovania od buriny, treba z času na časť dopriať rastlinám dávku potrebných živín, ktoré podporia ich rast a produktivitu.
Na rozdiel od živočíchov rastliny získavajú energiu zo slnka. No na to, aby ich metabolizmus správne fungoval, je potrebných niekoľko anorganických látok. Medzi tie najdôležitejšie patrí fosfor, dusík a draslík. Najjednoduchšie je zájsť do predajne so záhradkárskymi potrebami a kúpiť tekuté či granulované hnojivo pre rastliny. Ak nie ste veľmi zástancami chemických prípravkov a skôr hľadáte ekologickejší a aj lacnejší spôsob, akým dosiahnuť vyššiu úrodu či zdravie rastlín, nahliadnite do svojej kuchyne.
Vedeli ste, že niektoré zbytky potravín, ktoré zvyčajne končia v smetnom koši, sú bohaté na živiny, ktoré vaše rastliny ocenia? Ktoré z nich môžu byť účinným a zároveň ekologickým hnojivom?
Neprehliadni: Pestovanie uhoriek v slame: Vyskúšajte tento spôsob a tešte sa na bohatú úrodu!
Vaječné škrupiny
Paradajky a paprika často trpia nedostatkom vápnika. Prejavuje sa to najmä fyziologickou poruchou – hnednutím špičiek plodov. Poruchu príjmu vápnika však môže mať i cibuľa a hlávkový šalát. A práve vaječné škrupiny obsahujú takmer 40 % vápnika. Okrem vápnika je vo vaječných škrupinách obsiahnutý tiež dusík a iné minerály, ktoré rastliny takisto vyživujú. Ak si aj vy radi doprajete na raňajky poriadnu praženicu alebo vajíčka natvrdo, nevyhadzujte škrupiny. Vyrobte si z nich ekologické hnojivo.
Postup:
- Škrupiny z 12 vajec zalejte 6 šálkami vody a nechajte variť 10 minút.
- Vodu zlejte a škrupiny rozprestrite na plech na pečenie vystlaný papierom na pečenie.
- Nechajte ich schnúť z večera do rána.
- Ráno vyhrejte rúru na 200 °C a škrupiny v nej nechajte 10 minút.
- Po vychladnutí ich rozmixujte na prášok.
Môžete tiež skúsiť i túto verziu: vaječné škrupiny umyte, osušte, zabaľte do tenkej utierky a rozdrvte ich valčekom. Prášok dajte do 3 litrovej fľaše s vodou a nechajte nádobu stáť 3 dni, ale obsah pravidelne pretrepte. Zmes pred tým, ako ju použijete na rastliny, rieďte pomerom 1:3. Rozdrvené vaječné škrupiny nasypané okolo rastlín tiež odradia slimákov a iných škodcov.
Mlieko ako hnojivo
Stáva sa vám, že nestihnete spotrebovať otvorené mlieko a nakoniec sa vám pokazí? Nevylievajte ho. Mlieko je totižto známe vysokým obsahom živín vrátane fosforu, dusíka, draslíka, vitamínu A, vitamínov skupiny B, E a C. Prebytočné mlieko alebo prebytočný mliečny odpad sa často používa ako hnojivo aj v poľnohospodárstve.
Okrem cenných živín a vitamínov mlieko dokáže bojovať proti plesniam, škodcom a zlepšiť kvalitu pôdy v záhrade. Mlieko zmiešajte s trochou vody a polejte ním pôdu okolo rastlín vo vašej záhrade.
Výrobky z kyslého mlieka, ako napríklad cmar, sú prospešné pre rast a vývoj plodov jahody. Fermentované mliečne výrobky je vhodné miešať s humusom, hnojom a dreveným popolom. Táto zmes prispieva k vytváraniu mierne kyslého prostredia ideálneho pre rast plodov. Roztok, ktorý si pripravíte z mlieka a vody, je tiež veľmi účinným prírodným pesticídom proti voškám, strapkám a roztočom.
Banánové šupky
Banánové šupky obsahujú obrovské množstvo živín, ktoré posilňujú záhradné, ale aj izbové rastliny ako je napríklad orchidea. Oživujú tiež mladé sadenice, prispievajú ku kvitnutiu a rastu kvetov. A to sú dôvody prečo sa banánové šupky hodia ako hnojivo. Vložte ich do zaváracieho pohára alebo inej nádoby a zalejte ich vodou. Nechajte odstáť 24 hodín. Tento roztok môžete priamo použiť na vaše rastliny alebo ho zmiešajte ešte s vodou.
Ďalšou variantou je banánový prášok. Šupky môžete vysušiť prirodzenou cestou alebo sušenie urýchlite tak, že banánovú šupku prevrátite tak, že vnútorná strana bude smerom nahor. Ďalším spôsobom je sušenie v rúre alebo sušičke na ovocie. Šupky sušte pri nízkych teplotách, približne na 60 stupňov. Takéto sušenie trvá približne 6 hodín. Po dôkladnom usušení banánové šupky rozmixujte mixérom, prípadne kávovým mlynčekom. Hotový prášok nasypte k záhradným kvetom, ale tak, aby ste ho nenasypali do blízkosti koreňov. Banánový prášok by mohol kvety spáliť.
Kávová usadenina
Kávová usadenina sa odporúča ako jedno z najlepších hnojív pre izbové i záhradné rastliny. Dajte si však pozor, nie je to univerzálne hnojivo. Čerstvú kávovú usadeninu môžete hneď prisypať k rastlinám. Rozsypte ju na povrchu alebo zmiešajte so zeminou pri koreňoch rastlín. Takisto ju môžete usušiť a použiť ako výživný mulč.
Hnojivo vo forme kávovej usadeniny je vhodné k rastlinám, ktoré si vyžadujú kyslú pôdu. Medzi ne patria jahody, čučoriedky, hortenzie, paradajky, paprade, azalky, rododendrony či vresy. Rastliny vyžadujúce alkalickú pôdu, ako je levanduľa, vinná réva, oleandre, tymián, majorán a oregano, sa zase kávovým zvyškom nepotešia.
Kávová usadeniny je vhodná i ako odpudzovač slimákov a mravcov. Je tiež známe, že kávová usadenina dokáže vyprodukovať značné množstvo dymu, preto z nej môžete vytvoriť účinné kadidlo na odpudenie lietajúceho hmyzu.
Ryby ako biohnojivo
Ryby sú obzvlášť bohaté na dusík, ktorý je pre rast rastlín najdôležitejší, preto sú výborným hnojivom. Aj v našich domácich podmienkach môžeme použiť kosti, hlavy a iné časti nespotrebovaných rýb, a to buď ako pomleté, prípadne nakrájané na menšie kúsky. Toto nevšedné hnojivo zapracujte do pôdy pod sadenice zeleniny ako sú uhorky či paradajky.
Môžete ich pridať aj do jamy s kompostom určenej na pestovanie cukiet, jednoducho pre všetky rastlinky, ktoré majú dlhšie korene a potrebujú výdatné hnojivo. Výhodou je, že už potom počas vegetácie nemusíme vôbec rastliny prihnojovať – ryba sa postupne rozkladá a dodáva živiny po celú dobu rastu. Majte však na pamäti, že ako toto skvelé biohnojivo sa hodia iba sladkovodné ryby. S morskými to nefunguje. Zrejme majú iné minerálne zloženie, ktoré rastlinám nevyhovuje.
DIY hnojivo zo žihľavy
Nakoniec máme pre vás jeden tip na výborné hnojivo zo žihľavy, ktorá má obzvlášť vysoký obsah dusíka, železa, horčíka a vápnika. Hnojivo vo forme výluhu zo žihľavy je najvhodnejšie pre listovú zeleninu ako je hlávkový šalát či kapusta. Zbierajte však iba mladé listy, pretože obsahujú viac dusíka a menej húževnatej celulózy a lignínu, takže sa vo vode rýchlo rozkladajú.
Hnojivo zo žihľavy si pripravte nasledovne: vedro naplňte listami žihľavy rozdrvenými na malé kúsky a zaťažte ich tehlou alebo kameňom. Zalejte ich dažďovou vodou a nechajte odležať dva týždne. Koncentrované hnojivo zo žihľavového výluhu zrieďte s vodou podielom 1:10 a polejte ním rastliny alebo postriekajte listy. Pozor, toto hnojivo nepoužívajte na mladé rastlinky, pretože ide o silný koncentrát. Hnojivo zo žihľavy môžete používať raz alebo dvakrát do mesiaca, ale nie častejšie ako každé tri týždne. Na urýchlenie procesu rozkladu môžete pridať nezriedený žihľavový výluh i do vášho kompostu.
Pozri aj: Okrasné trávy do záhrady: Ako ich pestovať a ktoré sú tie najobľúbenejšie?
